Hororový cirkus Konstanza a Schwadorfa nemôže sklamať z jedného dôvodu. THE VISION BLEAK je kapela s jasne vyprofilovanou víziou, pri ktorej je zrejmé, čo môžeme očakávať. Tretí album ide v línii danej minulými počinnmi, po ktorej je možné sa vydať alebo ju odmietnuť s tým, že takáto hudba vám nemá čo ponúknuť. Osobne mi tvorba nemeckého dua plne vyhovuje a baví ma, pričom som nič iné neočakával  ani od nového albumu.

Od prvej noty intra až po záverečný výdych sa bude jednať o nabúšený, striktne metalový materiál so silnou porciou hororovej atmosféry. Osobité piliere tvorby zostali zachované, no pozornému uchu neujdú drobné posuny tým správnym smerom. Kombináciu precízneho a extrémne hutného zvuku, jednoduchých, maximálne efektných riffov spolu s hlboko položeným melodickým vokálom, podloženým klávesmi s hororovou atmosférou (stále) považujem za originálny koncept.

Ten je v plnej miere naplnený aj na „The Wolves Go Hunt Their Prey“, no nie bezo zmien. THE VISION BLEAK vsádzajú viac na gitary a okrem povinných gitarových kíl aj na prepracovanejšie riffy. Tie sa stihnú v každej skladbe viackrát zopakovať a tvoria tak jednoducho pochopiteľné skelety, ktoré s chytľavou rytmikou výborne spolupracujú. Okrem toho sú na novinke ďaleko viac rozpracované sóla, ktoré na debute temer absentovali. Celý materiál pôsobí v konečnom dôsledku temnejšie a hrá menej na prvoplánový efekt, čo je len dobre. Prekvapilo taktiež hojnejšie využitie blackového vokálu (a blastbeatu v „Deamon Of The Mire“), s ktorým koketoval Schwadorf ešte v časoch hlbokej minulosti EMPYRIUM. Sympatické je aj rozpracovanie orientálnej tématiky v koncepčnej trojke „The Black Pharaoh“, tento feeling sa tiahne celou nahrávkou. Citáciu minulej tvorby nie je cítiť, napriek tomu je možné v každom záseku nájsť niečo chytľavé a osobité. Trocha zamrzí, že sa Konstanz uchýlil k monotónnejšiemu vokálnemu prednesu, ktorý ale dáva materiálu depresívnejší nádych. Aranže a zvuk sú na absolútnej úrovni, gitary sú maximálne husté a nestrácajú sa ani vo viacerých vrstvách, klávesy a akustiky vkusne dopĺňajú melódie, basgitara hobľuje a mŕtvoly sa sypú z hrobiek jedna radosť.

Z nahrávky je cítiť nadhľad, s ktorým je zahraná, a to je jedna z vecí, ktorú na THE VISION BLEAK veľmi oceňujem. Nehrajú sa na zásadné umenie, no zo skladieb je zrejmé, že ich tvorcovia majú cit pre melódie a atmosféru. Iste, „The Wolves Go Hunt Their Prey“ nesadne hudobným elitistom alebo jazzovým fajnšmekrom a jeho opočúvateľnosť je vysoká. Ak si však chcete vypočuť nenáročný „horor metal“, ktorý si so skvelým zvukom vypálite na svojej zostave poriadne nahlas, sú Nemci výbornou voľbou. Do tretice je tak všetko dobré a dokonca lepšie ako „Carpathia“ – a ďaleko lepšie než ostatné pokusy o horor takých CRADLE OF FILTH.